Stavba tunela M. R. Štefánika, ktorý spojoval slovenskú a moravskú stranu novovzniknutej republiky medzi obcami Brestovec a Vrbovce, predstavoval jedno z najnáročnejších technických diel samostatného štátu.
Výstavba tunela začala v roku 1923
Výstavbu tunela otvoril 8. júla 1923 minister železníc Jiří Stříbrný za prítomnosti ministra poľnohospodárstva Milana Hodžu, ministra pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy Ivana Markoviča a ďalších zástupcov verejných orgánov a tlače. Urobili prvý výkop tunelového zárezu.
Tunel M. R. Štefánika dokončili v roku 1927
Posledný tunelový pás bol domurovaný v máji 1927 a boli tým dokončené hlavné tunelové práce. Premávka cez tunel bola otvorená 8. decembra 1927. Portál tunela, ako jediná viditeľná časť veľkého technického diela, dostal ozdobu v podobe letopočtov výstavby a štátneho znaku ČSR. Znak počas druhej svetovej vojny zmizol, ale nadšencom sa ho v roku 2018 podarilo obnoviť.
Dĺžka tunela je 2,3 kilometra
Celková dĺžka tunela je viac ako 2,3 kilometra a po jeho ukončení sa stal najdlhším tunelom vo vtedajšom Česko-Slovensku. Ide o najzložitejšiu stavbu na úseku Veselí nad Moravou – Nové Mesto nad Váhom. Tunel preráža pohorie Karpát, ktoré bolo odjakživa prirodzenou prekážkou a bránilo pohybu miestnemu obyvateľstvu.
Aj keď po rozdelení Československa intenzita dopravy poklesla, stále však cez tunel prechádzajú osobné aj nákladné vlaky.
