Bytčiansky zámok je nádhernou ukážkou renesančnej architektúry na Slovensku. Nachádza sa v meste Bytča a jeho história siaha až do 16. storočia. Zámok a priľahlý Sobášny palác sú svedkami bohatej histórie r Thurzovcov a Esterházyovcov.
História zámku
Bytčiansky zámok dal postaviť František Thurzo v rokoch 1571-1574. Na stavbu pozval talianskeho staviteľa Kiliána z Milána. Juraj Thurzo, syn Františka, pokračoval v budovaní zámku a v roku 1601 dal postaviť Sobášny palác. Palác slúžil na sobáše Jurajových siedmich dcér.
Sobášny palác
Sobášny palác je jednoposchodová stavba obdĺžnikového tvaru. Vyznačuje sa bohatou sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi. Najzaujímavejšími priestormi paláca sú vstupná hala na prízemí a sobášna sieň na poschodí. Sieň bola dlho najväčšou svojho druhu na Slovensku.
Život na zámku
Zámok bol svedkom honosných svadobných hostín a veľkolepých pohrebov. Nachádzali sa tu dve lekárne, škola, pisáreň, bibliotéka a dvoranská izba. Vo východnej časti zámku bola veľká sála určená na zasadania počas palatinátu Juraja Thurzu.
Zámocká klenotnica a knižnica
Thurzovci zhromažďovali klenoty v dvoch zámockých klenotniciach. Ich bohatstvo pochádzalo z panstiev, obchodu a palatínskeho honoráru. Knižnica Juraja Thurzu patrila medzi pozoruhodné a dobre vybavené bibliotéky. Katalóg z roku 1610 zaznamenáva viac než 800 zväzkov kníh z rôznych odborov.
Neskoršie obdobie
Po vymretí Thurzovcov získali zámok Esterházyovci, ktorí ho premenili na hospodársku budovu. V roku 1868 panstvo odkúpila rodina Popperovcov. V zámku bol väznený aj Ján Ujváry zvaný Ficko a pôsobil tu aj Juraj Jánošík.
Bytčiansky zámok je významná historická pamiatka
Bytčiansky zámok a Sobášny palác sú významné historické pamiatky. V súčasnosti sa v zámku nachádza Štátny archív a Sobášny palác patrí Považskému múzeu v Žiline. Koncom roka 2009 bol palác po rekonštrukcii znovuotvorený pre verejnosť.
